Často kladené otázky

Pod drevený šindeľ sa inštaluje špeciálna tepelnoizolačná fólia a tým, že štruktúra dreva dokáže „dýchať“, nedochádza v priestore medzi drevenými šindľami a touto fóliou k vzniku kondenzátov. V prípade, ak uvažujete o vybudovaní podkrovia, bude potrebné zaizolovať tento priestor ďalšou izoláciou.

Pokládka býva zvyčajne prevedená v troch vrstvách tak, že viditeľná zostáva len malá časť každého šindľa. Tým sa dosahuje hrúbka až 4 cm, čo znamená splnenie podmienky dokonalej tesnosti. Čím menší je uhol strechy, tým väčšie časti dreveného šindľa musia byť prekryté. Pre sklon 70 – 90° postačia dve vrstvy, ktoré však musia mať nainštalovaný hydroizolačný podklad. Drevený šindeľ sa inštaluje sprava doľava a zdola nahor, kde spoj na spodnej vrstve sa zhoduje so stredom v hornej vrstve. Každý šindeľ musí byť pribitý dvoma klincami. V závislosti od vlhkosti sa ponechávajú medzery medzi šindľami 1 – 4 mm. Strecha pokrytá dreveným šindľom patrí medzi najspoľahlivejšie strešné konštrukcie. Vizuálne pôsobí veľmi príjemne a vďaka svojim vlastnostiam bude naozaj správnou voľbou pre náš príbytok.

Pre viac informácií odporúčame navštíviť nasledujúce stránky:

http://www.hehenfelder.at/holzschindeln-verlegetippswand.html
https://www.holzschindel.at/87-holzschindeln
https://www.holzschindel.at/service/holzschindel-verlegen-dach

Drevený šindeľ sa vyznačuje svojou nízkou hmotnosťou, ktorá zaťažuje dimenziu krovu oveľa menej ako škridle. Vzniknuté medzierky medzi jednotlivými šindľami majú za následok vyššiu priechodnosť vzduchu a prevetrávanie krytiny. Prostredníctvom dreveného šindľa vyriešite aj komplikovanejšie navrhnuté nárožia a úžľaby bez toho, aby ste použili ďalší materiál. Ďalšou výhodou je, že sú ekologické. Keďže je drevený šindeľ čisto z prírodného materiálu, má nulový dopad na životné prostredie pri výrobe, montáži, dlhej životnosti a rozklade. Dokonca aj na jeho ochranu sa používajú výlučne len tie látky, ktoré sú vyrobené na prírodnom základe. Výhodu drevenej šindľovky vidíme aj v tom, že ide o jedinečný nadčasový prvok, ktorý sa hodí naozaj všade.

Nevýhody drevených šindľov pozostávajú hlavne z materiálu, z ktorého sú vyrobené. Drevo reaguje na rozličné poveternostné vplyvy. Negatívny dopad na drevo môže spôsobiť hmyz, ktorý sa živí drevom, napr. lykožrút alebo červotoč, plesne, hniloba od nasiaknutej vlhkosti, ale aj vplyvy atmosféry a požiar. Samozrejme, že pred väčšinou týchto negatívnych činiteľov možno drevený šindeľ ochrániť správnou údržbou a starostlivosťou, čo zabezpečí jeho dlhú životnosť. Materiál, z ktorého sa strechy vyrábajú, sa síce pokladá za znovu obnoviteľný prírodný zdroj, je tu však istá energetická náročnosť na jeho získanie (vysadenie lesov, počkanie pár rokov na ich vyrúbanie, rozrezanie, naštiepenie …). Keďže sú drevené šindle každým dňom populárnejšie, vzrástla aj ich cena, čo tiež radíme medzi jednu z nevýhod.

Aj keď to priamo neurčuje žiadna norma, obvykle sa používa drevo zo starších stromov s vysokým počtom letokruhov, bez prítomnosti väčšieho množstva „hrčí“ a iných vád dreva, ktoré by sa mohli výrazne podieľať na kvalite finálneho výrobku. Štiepanie šindľov musí prebiehať bez zničenia vnútornej štruktúry kapiláry dreva (na rozdiel od rezania, pílenia). Takto sa dosiahne originálny reliéfny povrch  a predlžuje životnosť strešnej krytiny z drevených šindľov.

Mnoho ľudí sa domnieva, že  materiál použitý na výrobu dreveného šindľa by mal byť získaný z tvrdého stromu. Je to však omyl. Najnovšie zistenia dokazujú, že mäkké drevo je naozaj najideálnejšie. Napríklad smrekovec – je prekvapivo odolný voči vysychaniu živicovej hmoty, ktorá sa považuje za prírodné antiseptikum. Drevený šindeľ zo smrekovca má dvakrát vyššiu životnosť ako iné druhy dreva. Navyše má neobvykle červeno žltý odtieň s krásnou textúrou.

Nevyhnutnú údržbu drevených šindľov zahrňuje pravidelná impregnácia. Pravidelná znamená každých 5 až 8 rokov. Impregnáciou sa zvyšuje odolnosť dreva voči poveternostným podmienkam, drevokazným hubám a pod. Najúčinnejším spôsobom impregnácie je tlaková impregnácia, ale uskutočňuje sa aj náterom alebo namáčaním. V minulosti sa na impregnáciu využíval náter starým olejom, fermežou alebo zadymovanie, no v súčasnosti sa používajú ekologickejšie prostriedky, napr. fermež – ľanový olej s pridaným fungicídom, dechtový alebo impregnačný olej. Impregnácia sa môže doplniť povrchovou lazúrou, ktorá disponuje hydrofobizačnými účinkami (zabraňujú prenikaniu vlhkosti). Pred požiarom možno strechu ochrániť náterom, ktorý obsahuje látky s proti-horľavými alebo s retardačnými účinkami proti ohňu. Ochránia drevo pred požiarom alebo horenie výrazne spomalia.